Môj 2014 :-)

Tento rok som bola na hojdačke, na kolotoči, na horúcej streche, pod zemou, ale veľakrát aj v raji... - všetko metaforicky :-) 

Niektoré veci sa na blog nedostali z rôznych dôvodov. 

No nechcem, aby som na ne zabudla a tu mám taký môj osobný archív tvorivosti a vlastne aj kroniku, tak si to sem ukladám. 

Konečne sa mi podarila výborná dobrá bábovka!

Ale len jeden jediný raz. Potom už nie. Hľadám chybu a vylepšujem...

Zarámovala som si, aby som na niektoré dôležité veci nezabúdala!

Najkrajšie slovo v synčekovom Šlabikári. Aj s mojim portrétom.

Mrkvička Á a mrkvička Bé. Dnes to takto pomenoval môj hladoš.

Keď sa mi nejaký obrázok páči, alebo je vtipný, alebo ma vystihuje - zarámujem si ho. Toto bola prvá strana detského skicára.

La Tour Eiffel - vystrihnutá z Lidl letáku.

Veľakrát som užasnutá z kresieb mojich synov :-)

A niekedy z odkazov môjho synčeka - prváčika. Ako vidíte, stačí mi 5 písmen pre radosť :-) (Niekedy aj menej.)

 

Mala som obdobie, keď som modelovala jednoduché srdiečka z JOVI hmoty. To ma veľmi bavilo a chystám sa ešte do Vianoc niečo vyčarovať. Dúfam, že sa podarí... (To, že vyzerajú také neohrabané, bol zámer.)

Zo starej ponožky som ušila srdce. Ponožkové srdce. (Dá sa aj zavesiť.)

Toto ma vystihuje. Čaj (káva) a sladkosť. Palacinkové srdce.

PF 2015

VESELÉ VIANOCE

... na niektoré malé tabuľky sa zmestia len veľmi dobre premyslené málo-písmenkové odkazy...

Tak napríklad, ak chcete, aby vám na tabuľke svietil vianočný nápis, 

musíte ho napísať po nórsky ;-)

Tak nech máte príjemné, pokojné, šťastné, voňavé, láskyplné Vianoce, plné radosti, tepla domova a dobrých ľudí vedľa seba :-)

Terárium (druhý pokus)

Z obrazu - tabuľa

Šla som ja raz po chodníku a tu zrazu zočila som neznámeho mladého muža, ako stojí pri popolnici, drží v ruke obraz a rozmýšľa, či by sa mu hodil alebo či nie...

Tak som na neho jemne zakričala z druhej strany chodníka: "Ak ho chcete vyhodiť, ja si ho zoberiem." 

Tak mi ho milý mladý muž daroval a ja som si ho s radosťou odvliekla domov... :-))

Olejomaľba ma až tak nenadchla (ale kamošku áno a nevadilo jej, že ju vyberiem z rámu, tak som jej ju podarovala :-)). 

Mne sa do bytu nehodila. Obraz som chcela získať kvôli veľkému, zaujímavému rámu. Hneď som vedela, čo z neho o pár dní bude...

Rám má navrchu jeden super žliabok, bolo mi jasné, že sa na ňom budú perfektne držať kriedy.

Bolo ho treba farebne zjednotiť, dala som ho na bielo.

Schválne som ho maľovala tak neporiadne, nejednoliato, len som to zľahka lážo-plážo napatlala jednou vrstvou.

Namiesto zelenej olejomaľby som do rámu vložila sololit. Bola som si ho dať presne odrezať stolárovi Zdenkovi :-)

Zozadu rám ostal ako bol už pri popolnici :-) Zachovali sa aj klinčeky, ktoré držali obraz, teraz výborne poslúžia na sololit.

Sololit natretý dvomi vrstvami čiernej tabuľovej farby.

Zarámovaná....

a používaná...

Moje prvé (skromné) terárium

Predvčerom som vôbec netušila čo "terárium" znamená... 
Poznala som len to, kde bývajú plazy :-)

Ale vďaka milej Petre T., ktorá mi písala, že sa chystá na teráriá (a ja som ani trošku nechápala o čom píše..) tak mi poslala TENTO LINK, som pochopila, akú peknú vec si plánuje vytvoriť.  Terrariums (DIY).


...a práve som našla na nete výbornú definíciu slova "terárium": - úryvok: "Terárium je v podstate výsek určitého prírodného prostredia a podmienok a využíva sa na chov, rozmnožovanie a pozorovanie suchozemských živočíchov."

Tá prvá časť vety je úplne trefná...

A tak som si, inšpirovaná šikovnou Petrou, spravila moje. Skromné, jednoduché, vytvorené z toho, čo dom dal... (kamienky spred bytovky, zemina z kvetináča, 3 mušličky a môj obľúbený Tučnolist, ktorý je nenáročný a vždy fešák). Nevedela som sa už dočkať, aby som mala vlastné a aj to na ňom vidno, že je tak narýchlo...

Chystám sa ale na veľké veci v tejto oblasti !! ;-) Nechajte sa prekvapiť...

Stolík

Parádny stolík, aj keď prežratý od červotočov dlho zavadzal pod schodami v našej bytovke...
Poškuľovala som po ňom veľa týždňov, bol veľmi zaujímavý, iný, neštandardný... - to ma vždy upúta. 
Má zvláštnu výšku, aj šírku, krivé nohy, celý je drevený (toto by mohlo znieť aj ako opis nejakého nepodareného chlapa... he he :-))) )

Tak som sa rozhodla nájsť majiteľa tohto skvostu a spýtať sa, či by som si ho mohla osvojiť... Sused sa na mňa neisto pozrel, že či vážne chcem takého rozpadlíka, no ja som pôsobila veľmi presvedčivo, tak sa ho v prospech mňa (asi aj celkom rád) zbavil...

Naozaj bol v zlom stave - špinavý, rozpadnutý, predierkovaný...

Najprv ho bolo treba umyť - vydrhnúť, potom zbrúsiť, zlepiť, zatmeliť, čo sa dalo... potom znova prebrúsiť a natrieť na bielo - inak by boli všetky pozakrývané dierky viditeľné...

   Voľakedy bol jeho súčasťou aj malý šuplíček, ten tam už ale nebol, škoda...