WINCENTKINE VÝTVORY: júla 2014

štvrtok 17. júla 2014

Dnes som džemovala... :-)

Marhuľový, krásne voňavý, síce moja prvotina, ale podľa mňa sa vydaril... :-)

Ďakujem mojim milým susedom, ktorí sa so mnou o marhuľky podelili.

Palacinkové srdce ;-)

...výborne sa k nemu hodí marhuľový džem

pondelok 7. júla 2014

Kufor na hračky

Po mame mojej starej mamy ostal tento kufor... :-)

Keď som ho objavila vyzeral o dosť horšie a nevábne, než na tejto fotke, kde je už poriadne vyčistený:

Bolo ho treba celý spevniť. Dobre mi na to poslúžil kartón.

Nemala som v celku väčšie kusy potrebného rozmeru,

tak som musela nadpájať:

Nadpojené časti som prelepila maliarskou páskou:

Kartón a prelepence som zakryla hnedým pevným baliacim papierom

(mám ho z IKEA):

Tram-tada dáááá... Hotovo! Biely náter Slovakrylom bol potrebný, inak by pôsobil moc špinavo a ošarpane a to sa podľa mňa do detskej izbičky nehodí:

Zachránila som ju pred spálením, už bola naložená v aute a brúsila sa na ňu sekera. Pôvodne slúžila mojim obľúbeným susedom, ale keď si dali spraviť pred dvere nový botník, už ju nepotrebovali (supeeer - pre mňa). Tak som si ju vypýtala, lebo mne sa páčila už vtedy, keď slúžila im o dva poschodia vyššie... Má všetko to, čo ja mám rada, lebo: - pravé drevo, rokmi poznačená, už všeličo pamätá, má vlastnú históriu (asi ju vyrobil ich dedo...) a je to pre mňa zase ďalší kúsok, ktorý som zachránila pred zlým osudom a vdýchla nový život. Teraz tróni u mňa dole na balkóne a cíti sa veľmi dôležitá a potrebná...

Trošku som sa s ňou najprv pohrala - veď ako ináč... :-)
Nový (napr. biely) make-up však nedostala... stačilo len zbrúsenie dohladučka, biela by jej určite nesvedčala... Tak teda jej základná pravá (červená) tvár ostala a ja sa z nej teším, že ako pekne sa mi sem hodí a že sa na nič nehrá... :-)