Nepresypávam...

Videla som niekde na nete tento nápad - korenie uchovávať v pôvodnom obale a kvôli prehľadnosti jednotlivé sáčky označiť dreveným štipcom, na ktorý napíšete, čo tam je... 

Je to jednoduché a praktické a preto si ma tento nápad hneď získal.. :-)

Polička

Dostala sa ku mne (pre mňa) zaujímavá polička, ktorú plánovala susedka v rámci rekonštrukcie svojej kuchyne vyhodiť. 

Poväčšine mám úctu k drevu a pokiaľ je naozajstné, zdravé, pekné a nepoškodené - nepremaľovávam ho... 

Toto ale bola polička, používaná dlhý čas v kuchyni, nasiaknutá mastnotou z kuchynských výparov a pôvodná úprava jej dreveného povrchu by sa mi do bytu bez môjho zásahu nehodila... 

Rozhodla som sa ju teda premaľovať na bielo...

Vyrobila som tabuľku

Zbožňujem klasiku. Drevená tabuľa a biela krieda - to je vec ! 

A super zábavka a štýlový doplnok a aj praktický pomocník, odkazovač, informovač, vyučovacia pomôcka... a určite má ešte množstvo ďalších zaujímavých využití, na ktoré prídete sami.

Dá sa vyrobiť veľmi ľahúčko, pokiaľ máte potrebné veci....

Ako prvé - rovnú dosku. 

Táto sa ku mne dostala tak, že som si objednala novú kuchynskú linku so sklami a tie sklá boli medzi dvomi tenkými drevotrieskovými doskami, ktoré ich chránili pri prevoze.

Ako druhé - tabuľovú farbu. Dá sa bez väčších problémov kúpiť v predajniach Farby-Laky. Existuje čierna a zelená. Mne bola viac po chuti čierna.

Natierala som valčekom, dá sa aj štetcom. Valček mi na doske spôsoboval také ďubky a to sa mi páčilo a krieda, keď píšem sa nešmýka (ale možno by to tak bolo aj po natieraní štetcom, neviem). Valček inokedy moc neobľubujem, nerobí sa mi s ním dobre, radšej mám štetce, ale v tomto prípade mi bol fajn a plus / mínus ma aj poslúchal a nepadal mi z rúčky (ani z mojej ani z valčekovej). 

Upozornenia: 

1. Náter treba nechať dobre uschnúť - najlepšie cca 10 hodín ? - neviem presne, pozrite, čo píšu na obale a držte sa toho. 

2. Poväčšine treba spraviť aj druhý náter, aby tabuľka dlhšie vydržala, lebo písanie kriedou a následné zotieranie ju každý raz málilinko poznačí...

3. Tabuľová farba trošku smrdí, ak máte možnosť - farbite mimo obydlia, alebo keď nik nie je doma a máte dostatok času smrádek vyvetrať.

4. Ak si freknete farbu tam, kde netreba - hneď to utrite, oblečenie namočte, preperte. Odporúčam vystlať si plochu, kde pracujete novinami a obliecť si veci, ktorých vám nebude ľúto, keď sa poškodia.

A tu je už tabuľa hotová, synček potešený, pár večerov ho krásne bavila... Neskôr som tabuľovou farbou natrela aj kus steny v detskej izbičke a tak som si tabuľu mohla ukradnúť pre seba...

 ...do kuchyne. Neviem, či je recept úplne OK. Ak nie - napíšte. Je pravda, že moje palacinky nebývajú ako od babičky - prečo ?

A neskôr som skúsila využiť aj odrezok z plávajúcej podlahy - farbila som tú stranu, ktorá sa pri pokládke dáva na zem, ktorú nevidno - tá je hladšia. Celkom sa podarila aj táto - čo poviete ? :-) 

Okolo tabuľky je po obvode omotaný špagát - a ako to na plávajúcej podlahe býva, má po stranách drážky. Ten špagát z časti držia tie drážky a tam, kde drážky neboli pomohol Chemopren. Konce špagátu sú rozstrihnuté a zaviazané. Dajú sa teda rozviazať, tabuľku premiestniť tam, kde ju práve chcete mať a znova zaviazať, aby visela a nespadla.
Samozrejme, že závesný systém tabuľky sa dá vymyslieť rôzne - je to na vás. Mne vtedy napadlo len toto.

Kúpila som okno...

... zablatené, špinavé s vybitými sklami... ale drevené, staré a klasické - a to bolo pre mňa dôležité..
Dlho som také zháňala a podarilo sa...
Vedela som, že z neho onedlho bude OKNO SPOMIENOK  :-)

Visí hrdo na stene v chodbe.

Kamienkový pozdrav

Kamienky z prechádzky, biela akrylová farba (napr. Slovakryl) 

a tenučký štetec s pevnejším vlasom (taký, ako na výtvarnú výchovu).

Aha, čo mi Google+ vytvoril :-) 

Čakajúca dáma

Veľmi a už dlho som túžila po starej veľkej drevenej skrini, ktorú si môžem zrekonštruovať podľa seba. Zháňala som takú, ktorá bude v čo najhoršom stave :-))). Vedela som, že ak by som našla peknú, zachovalú, "zánovnú" drevenú krásavicu, ktorú bude stačiť len umyť a bude hneď (bez roboty) pekná, tak to pre mňa nebude ono... Jednak ma to s ňou až tak baviť nebude a hlavne, mala som v pláne natrieť ju na bielo a to mi niekedy býva ľúto, pretierať jedinečnú kresbu pravého dreva nejakou farbou, lebo mám k drevu rešpekt a úctu. 

Nuž ale v prípade, že drevo je také - všelijaké, nepekné, fľakaté, červotočivé, tak mi jeho zakrývanie - premaľovanie bielou, nespôsobuje žiadne muky. Ba naopak, je to radosť a pýcha, lebo vďaka bielemu náteru sa (poväčšine z čohokoľvek haraburdového) stane zrazu krásna, zaujímavá vec - čistá a noblesná. Biela farba je v tomto úplne zázračná...

No tak som hľadala, zháňala, vypytovala sa, gúglila a našla som. Obhliadla a kúpila za pár eurových šupov, ktoré by sa zrejme inému človeku zdali byť nehorázne - lebo to vôbec nebol sympatický kus nábytku. Práveže naopak. Bola to smutná dáma, s olupujúcou sa storočnou farbou, poďobaná od červov, stojaca vonku pod pofidérnou strieškou. Čakala a čakala, čo s ňou bude... Nejeden by rád pri nej škrtol zápalkou. Dokonca ani dvierka neboli funkčné - viseli odtrhnuté akoby len na vlásku. 

Naložili sme ju do auta a staručká smutná špinavá (ale voľakedy určite dôležitá) dáma ticho čakala, čo s ňou bude... :-)

Zhruba takto vyzerala, keď som ju kupovala.
Tu je už ale trošku očistená od prachu a iných nečistôt.

Vnútro - des.

Toľko druhov pavúkov a chrobáčikov pokope som ešte nevidela!

Tu je už prebrúsená (4 dni makačky u tety na dvore).
Bola to jeseň (2013) a o piatej už tma a zima, vedľa mňa v kočíku zobudený hladný synček...
- tak sa dni naťahovali a nie a nie ju dokončiť... 

Pripravená na prevoz. Ostatné už budem musieť dorobiť doma.

Na bielo som ju farbila doma - v byte :-)  ... môj synček si o tom myslel svoje... :-)))